Zápisky z Hrvatska

Na našom stretku padá veľmi veľa vskutku podivných až šialených nápadov, ale ten ktorý padol tento raz, zatiaľ nemal konkurencie. Rozhodli sme sa tento rok ísť na stretkársky výlet do zahraničia. Nikto nevie ako nás mohli rodičia pustiť na túto bláznivú jazdu a už vôbec ako sme presvedčili našich animátorov aby do toho išli, keďže na našom stretku sa nikdy nedá rozprávať o nejakej úplnej bezpečnosti, ale s Božou pomocou, pár telefonátmi do apartmánov a štipkou šťastia sme sa stretli 19. 8. na Mlynských nivách. Prišlo nás 10. Počkali sme si na autobus ktorý troška meškal, ale to sme si vynahradili kávou a klímou. Do Sukošanu sme prišli zavčas rána.
Ubytovali sa, pohľadali veci nutné k prežitiu ako kostol, volejbalové ihrisko, pláž a potom aj potraviny. Tam sme zháňali veci ktoré sme sa potom spolu snažili uvariť. Sliny sa mi ešte teraz zbiehajú keď myslím na múku s pretlakom, pudingové hrudky s mliekom, ale nie, preháňam. Na to že sme tam boli 10 chalani, bez čísla na lokálnu pizzu, sme si jedli ako najväčší páni. Poobedie prvého dňa sme teda po preskúmaní okolia strávili v mori kde sa prekvapivo nikto neutopil a neskôr hraním volejbalu, ktorý nás všetkých chytil tak, že sa stal dôležitou súčasťou denného poriadku. Druhý deň sme si precvičili naše domýšlacie schopnosti na chorvátskej omši a mali taký pokojnejší režim, čím myslím že sme zabili 6 hodín hraním našej obľúbenej hry RISK. Nasledujúci deň sme si spravili výlet do Zadaru, kde si pre nás dvaja z nás pripravili namakanú mestskú hru. Len tak pre zaujímavosť, v Zadare nie sú černosi a už vôbec nie dvojičky. Poobede sme nakúpili magnetky a iné sladké veci pre tých doma, zahrali si americký futbal v parku s pizzou v ruke a potom sa učili skákať salto čo malo na svedomí červenú kožu po celom tele. Cestou naspäť do nášho príbytku sme sa naučili čo znamená kišobran po chorvátsky a večer mali hlbší program s tematikou "vyjsť zo svojej komfortnej zóny” kde nechýbala úprimnosť a zároveň smiech.

Ďalší deň sme ráno na apartmáne vetou "Ultima Fertimento” pochopili, že Chorváti radi spia počas väčšiny dňa a prehnané prežívanie hry, v ktorej sme si zubnými kefkami podrezávali krky, im nie je až tak blízke. Zahrali sme chorvátsku paličku, futbal a samozrejme volejbal. V stredu sme sa dohodli ísť do národného parku Krka, kde sme trocha zvýšili tlak plavčíkom našou zvedavosťou a takisto sa okúpali pod vodopádom a tiež sme sa namotali na hru menom Exploding kittens. Vo štvrtok nám náš odchádzajúci, milovaný animátor ukázal v jeho experimente, že vyjsť zo zabehnutých koľají spôsobuje veľa napätia okolo a večer myšlienku rozviedol ešte viac filmom Hacksaw Ridge, ktorý všetkým vrelo odporúčame. Piatok sme mysleli že už nikto sa od únavy ani nepostaví, ale hecli sme sa a išli zo Zadaru trajektom na nádherný ostrov kde sme si spravili program na celý deň.
A musím uznať, ten výhľad z neho stál za to. Aj sme si dobre zaplávali. Sobota bol náš posledný deň, kedy sme už len oddychovali na apartmáne a hrali spoločenské hry a smiali sa na situačných humoroch a "insajdoch” ktoré vznikali počas celého týždňa. Večer nám išiel autobus ktorým sme prišli okolo 9:45 do Bratislavy a náš výlet sme zakončili jedenástkou na omši a Peťovým slovkom.
S láskou a porozumením
Chlapci s Prešporku (Jakub Ratajík)

06.09.2017