DofE expedícia dá zabrať

Medzinárodná cena vojvodu z Edinburgu (DofE) je rozvojový program pre všetkých mladých vo veku 14 - 24 rokov, ktorí chcú splniť niektoré svoje sny. Ak sa nebojíš výziev v oblasti športu, rozvoja talentu, dobrovoľníctva a zvládneš prežiť dva dni s partiou v prírode, ak chceš získať medzinárodne uznávaný certifikát, ak chceš mať niekoho, kto Ťa bude na ceste za Tvojimi cieľmi sprevádzať, prihlás sa do DofE Mamateyka.
Viac info o programe nájdeš na www.dofe.sk, 10.10.2018 po mládežke v Garsónke, alebo na dofe.mamateyka@gmail.com.
Deadline na prihlásenie je 17.10.2018 zaslaním motivačného listu na dofe.mamateyka@gmail.com. (Treba napísať, prečo sa chceš zapojiť a čo Ti to môže dať.)
Svoju skúsenosť z toho ako prebiehala expedícia a ako sa účastníkom podarilo splniť jej cieľ nám porozpráva účastník Jakub Zeman.

Cieľ expedície: Hustota a rozmiestnenie turistického značenie ako nevyhnutné determinanty rozvoja turizmu vo Veľkej Fatre (#počítanie turistických značiek)

Naša expedícia sa neoficiálne začala s časťou tímu o 6:03 cestou vlakom z Bratislavy do Ružomberka, do ktorého sme dorazili pár minút pred pol desiatou. V Ružomberku sa k nám pridala druhá časť tímu (Lucia a Ondrej), ktorí skoro nestihli náš autobus smerom do Ružomberka, Podsuchá.

Našu expedíciu sme oficiálne začali výstupom z tohto autobusu o pol desiatej. Po úvodných prípravách na nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré začiatkom tohto víkendu prevládali v danom regióne, sme vyrazili po modrej značke smerom k Močidlu, hotel Smrekovica. Hneď po pár metroch od autobusovej zastávky sme aj začali plniť náš cieľ, a to mapovanie turistického značenie v oblasti Veľkej Fatry. Po asfaltovej ceste sme sa približne po 2,5 hodinách dostali až k hotelu Smrekovica, kde sme sa v prístrešku spoločne naobedovali a posilnili na ďalšiu cestu. Počas cesty k hotelu sme stretli turistov, ktorí ale zväčša smerovali na túru motorovými vozidlami.

 
 
Po občerstvení sa pri hoteli Smrekovica sme sa vybrali po zelenej značke smerom na Rakytov. Počas cesty sme stretli skupinu českých turistov, ktorých sme sa pýtali na značenie a náročnosť danej trasy. Pochvaľovali si značenie turistického chodníka, ale upozornili nás na náročnosť trasy na Rakytov vzhľadom na to, že chodníky boli dosť rozmočené po predchádzajúcich dažďoch a pretrvávajúcich prehánkach. V Rakytovskom sedle sme sa tak rozhodli obísť Rakytov pre mierne zhoršujúce sa počasie a podvrtnutý členok jedného člena expedície.

 
Počas cesty smerom k Sedlu pod Čiernym kameňom sme ešte stretli ďalšie tri skupiny turistov, ktorých sme oslovili s otázkou o náročnosti trasy a stave jej značenia. Všetci oslovení turisti si pochvaľovali dostatočnú hustotu a rozmiestnenie značenia na turistických chodníkov.

 
V sedle pod Čiernym kameňom sme sa stretli s hodnotiteľkou expedície, ktorá nás podrobne vyspovedala o našej doterajšej túre a ďalších plánoch. Po podrobnom vypočutí a krátkej pauze na občerstvenie sme pokračovali ďalej po zelenej značke až do Sedla Ploskej, kde sme sa mali stretnúť s našim expedičným vedúcim.

 
Okolo 18 hodiny sme dorazili do Sedla Ploskej, kde sme sa stretli s naším expedičným vedúcim. Na základe jeho upozornení podľa meteorologickej predpovede sme mierne upravili plán expedície, keďže pôvodný plán počítal s pokračovaním z Končiarok až na Staré Hory. Vzhľadom na predpovede sme operatívne upravili plán trasy na zostup z Končiarok dolinou do Necpál. Následne sme si postavili stany a spoločne si uvarili večeru. V doznení posledných zvukov Ondrovho ukulele sme zaspávali veľmi skoro, keďže nasledujúci deň sme podľa plánu chceli vyraziť o 4 ráno, aby sme sa vyhli najhoršiemu počasiu.
 
 
Okolo 2 v noci nás zasiahol silný dážď, ktorý sa našťastie do rána premenil len na mierne mrholenie. Okrem ranného mrholenia nás nasledujúci deň privítalo ešte chladnejšie počasie, ako bolo v predchádzajúci deň. Po zbalení stanov sme sa vybrali na výstup na Ploskú. Síce nepriaznivé počasie ešte úvodom nášho druhého dňa expedície neukázalo tú najhoršiu tvár, nevideli sme si pre silnú hmlu pomaly ani na krok. Po schádzaní z Ploskej smerom na Končiarok nás už zastihol prvý dážď, ktorý ani s pribúdajúcimi krokmi v nohách nechcel ustúpiť.
 
Po krátkej prestávke na opustenom salaši v Koniarkach sme sa pustili ďalej po žltej značke až do Balcierova. Síce sme očakávali, že les zmierni silný dážď, ktorý sa na nás z neba valil, naše očakávanie však zostalo len na polceste. Síce sme mali pár úsekov, kde stromy poskytovali miernu ochranu, ale pod našimi nohami sa často valili litre vody z kopcov ďalej do doliny. V Balcierove sme sa napojili na asfaltovú cestu, ktorá nás po náročných desiatkach minút, keď na nás priamo lialo ako z krhly, nakoniec doviedla až do Necpál.

 
Po náročnom zostupe, ktorý bol sprevádzaný nepretržitým dažďom a vetrom sme pár minút pred odchodom autobusu dorazili do cieľa expedície, a to do Necpál.

Záver:
Môžeme zhodnotiť, že sa nám podarilo splniť cieľ našej expedície. O dostatočnej hustote a rozmiestnení turistického značenia hovorí nielen to, že sa naša expedičná skupina počas túry nestratila a správne dorazila na všetky želané body expedície aj za veľmi nepriaznivých poveternostných podmienok, ale súčasne aj pozitívne reakcie našich respondentov počas túry.
 


05.10.2018